Hiroo Onoda sa narodil 19.03.1922 na ostrove Honshu. Od detstva sa venoval japonskému šermu - kendo. Po ukončení školy začal od roku 1939 pracovať v obchodnej firme ale neskôr požiadal o preradenie do Číny keďže chcel poznať svet. Tam pracoval do svojich dvadsiatich rokov kedy mu začala povinná vojenská služba. V roku 1942 bol pridelený k pešiemu pluku kde mal oproti ostatným nováčikom výhodu pri základnom výcviku keďže trénoval kendo. Krátko po ukončení základného výcviku sa Hiroo-ovi naskytla príležitosť absolvovať dôstojnícky kurz, no kvôli zraneniu sa nemohol skúšok zúčastniť. Zdôveril sa s tým svojmu staršiemu bratovi ktorý informoval seržanta a tak sa mohol skúšok zúčastniť v náhradnom termíne. V roku 1944 nastúpil na dôstojnícku školu ktorú aj napriek ťažkému výcviku dokončil, no tým sa jeho výcvik ani zďaleka neskončil. Nastúpil do armády vo Futamane kde sa zúčastnil špeciálneho výcvikového útvaru ktorý bol počas druhej svetovej vojny verejnosti neznámy. Dnes sa už vie že reálny názov bol "Cisárska akadémia vojenskej rozviedky" a jednalo sa o výcvik pre partizánsky a diverzný boj. Koncom novembra sa uskutočnilo záverečné cvičenie, ktorého účelom bolo overiť schopnosti a znalosti každého adepta. Rota, v ktorej pôsobil Hiroo Onoda, dostala najvyššie známky a výcvik sa skončil. Od tejto chvíle museli adepti čeliť reálnym hrozbám v skutočnej vojne.
17.12.1944 bol prevelený do Filipín kde sa mal pripojiť k divízii ale dostal rozkaz od majorov aby viedol partizánsku vojnu na ostrove Lubang približne 150km od Manily. Následne bol Hiró Onoda spolu s ďalšími vojakmi transportovaný na ostrov Lubang. Úlohou japonských jednotiek bolo po príchode spojencov vyhodiť mólo v prístave do povetria a zničiť pristávaciu plochu miestneho letiska, a tým zabrániť obsadeniu ostrova. To sa udialo v roku 1945. No ešte skôr ako mohol byť spomenutý plán uskutočnený, ostrov ovládli Američania. Zostávajúce japonské jednotky postupne ustupovali do vnútrozemia a rozdelili sa na menšie skupiny, ktoré boli pri záškodníckej činnosti efektívnejšie.
2.9.1945 Japonsko kapitulovalo po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki a táto situácia ukázala ako dokáže byť vojak verný svojej vlasti a plniť rozkaz od veliteľa. Po vojne sa o naviazanie kontaktu s týmito vojakmi snažili rôznymi spôsobmi Američania, Filipínci, a dokonca aj ich vlastné rodiny, ale nemalo to žiadny význam. Hiroo Onoda so svojimi spolubojovníkmi sa prísne držali rozkazu nevzdať sa a v oznamovateľoch videli "iba" nepriateľskú taktiku, ktorá ich mala prinútiť k zrade vlasti. Onodove výklady "nepriateľských snáh o vylákanie" pritom často hraničili s bizarnosťou. S prvým oznámením ukončenia vojny sa stretli japonskí vojaci už v roku 1945, prakticky hneď po vyhlásení japonskej kapitulácie, prostredníctvom letákov, ktoré na ostrov zhadzovali americké lietadlá. Hiroo ich zakaždým vyhodnotil ako trik nepriateľa. Podobne reagoval aj na svojich vlastných bratov ktorí mu to oznamovali pomocou megafónov. Tých považoval za imitátorov a dedukoval že pozícia ktorú drží so svojími vojakmi je veľmi dôležitá a preto sa jej nesmie vzdať za žiadnu cenu ale bojovať ďalej.
Ako šiel čas, postupne začali straty aj v Hiroo-ovej skupine. V roku 1949 sa jeden z vojakov rozhodol vzdať a od neho sa miestny Filipínci dozvedeli že v džungli sú ešte Japonský vojaci ktorí si ešte stále myslia že je druhá svetová vojna. V roku 1954 zahynul pri prestrelke s miestnymi na pláži ďalší vojak. V roku 1972 bol Filipínskou hliadkou zastrelený posledný spolubojovník a vďaka tejto udalosti sa prišlo na to že Hiroo je ešte stále nažive a bojuje, keďže ho v roku 1959 vyhlásili za mŕtveho. Onoda síce ostal sám, ale pamätal na rozkaz, ktorý hovoril, že má bojovať, aj keby ostal iba jediný vojak, a tak sa i naďalej skrýval. Za toľko rokov poznal svoje územie veľmi dobre. V kombinácii so špeciálnym výcvikom to znamenalo, že dokázal byť prakticky neviditeľný.
V roku 1974 Hiroovi sa zmenil život po stretnutí sa s mladým Japoncom Noriom Suzukim. Mladý absolvent vysokej školy cestoval po Ázii od Filipín, cez Malajziu až po Nepál. Vo Filipínskej džungli natrafil na Hirooa a snažil sa ho presvedčiť že vojna sa už naozaj skončila. No vojak bol stále obozretný a odmietal ostrov opustiť. Nakoniec sa ho Norio opýtal čo by ho presvedčilo aby sa vzdal. Odpoveď bola že len priamy rozkaz od jeho veliteľa. A tak sa mladík vrátil do Japonska, vyhľadal majora a dňa 9.3.1974 sa Hiroo stretol so svojim nadriadeným a ten mu prečítal oficiálne zrušenie predošlého rozkazu.
Hiroo Onoda zomrel 16.1.2014 vo veku 91 rokov v Tokiu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára